Dve ruky, dve nohy, dve uši, dve oči, jeden nos. Na prvý pohľad zdá sa normálna, či?:D No po bližšom preskúmaní boli nájdené mnohé odlišnosti.
Občas nekontrolovateľné výbuchy smiechu, občas -nothing to say-.. ale je to stále ona. Dominika / Domča / Domi / Puding / Domoš. Mnoho názvov,ale všetky označujú jednu osobu. Červenovlasú mierne predčasnú adolescentku. Teda niečo medzi pubertiačkou a adolescentkou.
Presne neučité, veľmi komplikované. Na prvý pohľad neškodné, no nepodceňujte ju:D Mala by som prestať o sebe hovoriť v tretej osobe a ešte k tomu v inom rode. No dosť. Idem na to klasične. Ehm Ehm. Takže mám 15 rokov,
žijem v Košiciach na Slovensku [nečakané,že?]. Zatiaľ ešte mesiac a pol žiačka základnej školy a potom gymnazistka:) 9 rokov som chodila na vv, 5 rokov na husle a tak,2 roky dramaťák:D Dlho nevydržím nikde:P
Momentálne samouk na gitare, celkom sa aj darí,ale chcelo by to učiteľa:D
Čekni čo o sebe napísalo v septembri 2008.
Bez nich by bol môj život nudný. Bezfarebný. Nezáživnejší ako nezáživný. Zmetený. Bezcieľny. Zúfalý. A takto by som mohla pokračovať ďalej. Ale on taký nieje, pretože ich mám:) Možno je trápne škatuľkovať si ľudí do skupín,ale ja to považujem za praktické. Mám veľa známych. To sú ľudia,
s ktorými sa na ulici pozdravím a porozprávam,ale na témy povrchné, čiže žiadny hlbší zmysel. Ďalej tu sú kamaráti. Aj tých je dosť, spájajú ma s nimi zážitky najrôznejšieho druhu,ale predsa si rozmyslím, čo komu poviem a o čom sa zmienim. Nedôverujem im tak ako by som možno chcela. A je tu ešte veľmi úzky kruh ľudí, v mojom prípade sa to nedá nazvať kruhom, kedže priateľa mám iba jedného. Najlepšieho. Viem,že jej môžem povedať hocičo a na druhý deň to nebude vedieť ďalších desať ľudí,
poznám ju lepšie ako seba [snáď:D]. A nezáleží na kvatite, ale kvalite. Niektorí si to pletú a myslia si, že čím viac povrchých kamarátov majú - tým sú obľúbenejší. Niektorým po čase dôjde o čo tu ide, niektorým nie,ale to som už veľmi odbočila od tejto miniúvahy:D